Koncom októbra sme sa zúčastnili ďalšieho tréningu pre učiteľov z lesných klubov, ktorý tentoraz organizovali španielski partneri zo severnej Galície. Spolu so zástupcami klubov z Rumunska a Litvy sme mali možnosť byť súčasťou interaktívneho workshopu na tému “Tools and methods to support development of intrapersonal competencies in preschool aged children in outdoor education”. Tréning sa konal v rámci prebiehajúceho Erasmus+ projektu School readiness in forest kindergartens.

Prvý deň sme navštívili hostiteľskú lesnú škôlku Amadahi situovanú na pobreží lemovanom eukalyptovými a gaštanovými lesmi, ktorá nám poskytla svoje zázemie nielen počas denných tréningov v jesennom premenlivom počasí, ale aj neskôr, keď sme objavovali priľahlú prírodnú rezerváciu, v ktorej deti trávia doobedia v škôlke.
Tréningom intrapersonálnych kompetencií nás po úvodnom zoznámení sprevádzala lektorka Luisa Losada z University of A Coruña. Od úvodných teoretických blokov až po interaktívne aktivity a diskusie na osvojenie týchto zručností a ich lepšie porozumenie, takisto riešenie prípadových štúdií a skupinových zadaní. Na záver sme sa venovali rekapitulácii dňa a zhodnoteniu zaujímavých poznatkov, ktoré boli jednoznačným prínosom a inšpiráciou.

Najviac zarezonovala téma o emóciách, približne 50 emócií sme zaradili do primárnych kategorií (láska, radosť, prekvapenie, hnev, smútok, strach, odpor) a diskutovali sme o tom, aké dôležité je ísť s deťmi do hĺbky ich aktuálnych pocitov. Porovnávali sme, ktoré emócie zažívame ako sprievodcovia a ktoré vieme vidieť a spoznať u detí. Pomohla nám k tomu prípadová štúdia, ktorú sme rozoberali pomocou skupinovej práce v podobe odpovedí na otázky a krátkeho, ale intenzívneho role-play.

Dôležitá súčasť tohto dňa bolo uvedomenie si, že by sme s prácou na intrapersonálnych
kompetenciách mali začať od seba. Ako dobre viem pracovať so svojím vnútorným ja v rôznych situáciách a ako odovzdávam svoju zrelosť v tejto súvislosti deťom. Krásne cvičenie k tejto téme smemali na úvod namiesto klasického predstavovania sa – v kruhu sediac, mali sme opísať človeka po svojej pravici, ako na nás pôsobí jeho vzhľad. Všetci sme boli milo prekvapení, ako nás v podstate cudzí človek číta a že sa to vo väčšine prípadov až na malé výnimky zhoduje s tým ako si myslíme, že nás ľudia okolo nás vnímajú. Niektorí po tomto cvičení odišli milo prekvapení.

Ďalší deň. Hneď na úvod sme sa vybrali na prechádzku po najzaujímavejších trasách v blízkom okolí, cez les na skalnaté útesy obmývané divokým Atlantikom, kde deti trávia každý deň v neustále meniacom sa počasí. Hostiteľka Paz nás oboznámila s rituálmi, ktoré majú vrámci danej trasy. Prešli sme bránou do lesa okolo starého otca Gaštana, kde jedno vybrané dieťa odomyká bránku do lesa, ostatné čakajú a potom spolu vstúpia. Dostali sme sa na miesto, ktoré nazývajú mravenisko – na tomto mieste pri starom mlyne má každé dieťa svoju úlohu, ktorú si samo zvolí vopred (chystajú
miesto na sedenie, desiatu, nalievajú nápoje, atd). Tu si skupina detí uvedomuje, že les je hustý a priestranný, miestami neprehľadný a na úvod si povedia, ako sa správať, keby sa stratili (chytia sa najbližšieho stromu a kričia svoje meno). V tomto mieste prechádzky je les naozaj pralesom, deti skúšajú svoje možnosti, samé bez pomoci sprievodcu prekračujú svoje hranice a posúvaju svoje skúsenosti do inej roviny. Pri útesoch nad oceánom sme si uvedomili, aká mocná a svojhlavá je príroda a akí bezbranní vieme byť, ak ju nerešpektujeme (čas prílivu/odlivu, vysokých vĺn, nedostatočné oblečenie). V priebehu doobedia sme zažili slnečné bezvetrie, ale aj hustý výdatný dážď, ktorý o chvíľku vystriedala rozprávková dúha.

Cestou sme sa zoznámili so zaujímavou faunou a flórou, ktorá je bežnou súčasťou každodenného života detí. Pred obedom nasledovali prezentácie jednotlivých lesných klubov a škôlok zo všetkých zúčastnených krajín, ktorých cieľom bolo zdokumentovať praktické uplatňovanie podpory rozvoja intrapersonálnych kompetencií u detí v konkrétnych škôlkach. Veľkou pridanou hodnotou bola aj možnosť zahrnúť fotky a videá denných rituálov a rutín, ktorú každá škôlka využila a vďaka tomu reálnejšie sprostredkovala ostatným kolektív, atmosféru a prostredie škôlky. Všetci účastníci s napätím sledovali každú informáciu, ktorá bola prezentovaná, mnohé sa diskutovali ako napríklad adaptácie, predškolská výchova, dôležitosť rituálov, denného a týždenného rytmu a čas, ktorý mnohí účastníci označili ako nedostatkový materiál. Na záver sa naša hostiteľka Paz Gonçalves, vysokoškolská pedagogička na University of A Coruña a University of Las Palmas de Gran Canaria, s nami podelila o svoje znalosti na tému – nástroje pre učiteľov na podporu intrapersonálnych kompentencií.

Posledný deň sme strávili v zázemí škôlky, ktorá si pre nás pripravila interaktívnu prehliadku venovanú praktickému osvojovaniu vyššie spomínaných zručností a my sme si zažili nielen ich rituály a denný režim, ale sme sa aj aktívne podieľali na jeho tvorbe prípravou jedla. Koniec pobytu sa niesol v duchu záverečných diskusií, prehodnocovaní a rozlúčky s pocitom veľkej vďačnosti za srdečnú pohostinnosť a utužené priateľstvá medzi účastníkmi.

Monika z Bystrušky a Mirka z Gaštanka

Projekt School readiness in forest kindergartens je realizovaný v období od 31.12.2020 do 31.12.2022, číslo zmluvy: 2020-1-SK01-KA201-078364. Projekt je financovaný Európskou úniou prostredníctvom programu Erasmus+, v rámci programu KA201 Strategické partnerstvá.