V dňoch 11.-13.11.2025 sa v Bratislave uskutočnil prvý Erasmus plus tréning pre sprievodcov z lesných klubov. Spolu s účastníkmi z partnerských krajín – Litvy, Rumunska, Španielska, Fínska a Česka sme mali nabitý trojdňový program, ktorého súčasťou bola aj prednáška a workshop na tému The pedagogy of risk and its benefits in forest kindergartens (Pedagogika rizika a jej prínosy v lesných kluboch).
Prvý deň nám zástupcovia jednotlivých krajín predstavili v prezentáciach svoje lesné kluby, čo pre nich znamená riziková hra a ako vnímajú a pristupujú k riziku v hre. Bola som veľmi zvedavá, ako to funguje v iných lesných kluboch a či máme podobné zmýšľanie v prístupe k deťom. Počas prezentácií som zistila, že máme veľmi podobné postoje k hre. Vo všetkých lesných kluboch bol kladený dôraz na voľnú hru, ktorú deti bytostne potrebujú.
Diskutovali sme o rôznych formách rizika v našich kluboch. K rizikovej hre môžeme pristupovať cez riadené aktivity, ako je zatĺkanie klincov, pílenie či šúpanie konárov, pri ktorých používame nástroje ako kladivá, nože, škrabky na zeleninu a pílky. Riziková hra môže byť aj neriadená, kde riziko vzniká prirodzene z prostredia, ako lozenie po stromoch a skalách, hra pri ohni a vode, prípadne riziko v hravej forme zápasenia. Pri téme bezpečnosti lozenia do výšky sme sa s viacerými účastníkmi zhodli, že deťom nepomáhame vyliezť na prekážku dovtedy, kým sami nenadobudnú potrebnú schopnosť alebo odvahu. Učiteľky z Fínska nám napr. povedali, že na verejných ihriskách majú umiestnené značky zakazujúce pomáhať deťom liezť na miesta, kam nevedia vyliezť sami, čo mi príde veľmi praktické a zišlo by sa to aj u nás. 🙂 Po prezentáciach sme navštívili lesný klub Gaštanko v Rači, kde nám sprievodkyňa Mirka predstavila celé ich zázemie a fungovanie. Ukázala nám rizikové faktory na pozemku a predstavila nám ich pravidlá bezpečnosti.
Na druhý deň sme mali prezentáciu a workshop s Annou Fisherovou z projektu Učíme se venku, vďaka ktorej sme získali veľa teoretických poznatkov o riskantnej hre a dôležitosti tzv. deep play – hre, do ktorej sú deti naplno ponorené. Deti si v takejto hre budujú psychickú odolnosť, emocionálnu rovnováhu a učia sa prekonávať strach. Dôležité bolo pre mňa uvedomenie si, že pri deťoch potrebujem sama udržiavať emocionálnu rovnováhu a praktizovať plnú pozornosť na prítomnosť. Po prezentácii sme prešli na praktickú časť tréningu v nádhernom lesnom prostredí neďalekej Hájovne, kde nám Anna ukázala nápadité hry. Hry boli interaktívne s miernou dávkou adrenalínu. Podporovali kreativitu, spoluprácu a všetkých nás rozveselili. Po každej hre sme mali spoločné obohacujúce diskusie.
Tretí a posledný deň nášho tréningu sme strávili návštevou ďalšieho detského lesného klubu a to Bystrušky v Devínskej Novej Vsi. So zakladateľkou a sprievodkyňou Monikou sme si prešli celé zázemie, porozprávali sme sa o ich fungovaní a bezpečnostných pravidlách a nasledovali deti na lúku, kde sme mali možnosť pozorovať voľnú hru a diskutovať s partnermi o potenciálnych rizikách, ktoré ponúkajú okolité trasy. Takisto sme sa boli pozrieť i na moste, odkiaľ bolo možné lepšie zmapovať rôzne druhy terénu, ktoré klub využíva – lúky, meandre potoka, rieku Moravu a jej pláže, lesy Devínskej Kobyly atď. a navštívili neďaleký Šrotpark, ktorý radi navštevujú i deti 😊
Návštevu sme ukončili spoločným rozlúčkovým kruhom, v ktorom sme spolu zhodnotili všetko, čo nám tento tréning priniesol, ako nás obohatil a čo nové sme sa dozvedeli. Zároveň sme mali jedinečnú možnosť sa zoznámiť s učiteľkami zo zahraničných lesných materských škôl a diskutovať o každodenných činnostiach a aktivitách s deťmi.
Tréning bol pre moju prácu veľkým prínosom a ďakujem všetkým, ktorí sa na ňom podieľali. Teším sa, keď využijem všetky poznatky v praxi 🙂
Naty zo Slnka + Monika za ADLK
