V dňoch 27. – 29. 1. 2026 sa dve zástupkyne našej Asociácie zúčastnili tréningu v Litve na tému „psychomotorický risk“. Tréning bol súčasťou nášho aktuálneho projektu o pedagogike riskantnej hry, ktorý je podporený prostredníctvom programu Erasmus+.
Vo Vilniuse sa stretli účastníčky z partnerských krajín – Litvy, Českej republiky, Fínska, Rumunska a Španielska. Každá krajina predstavila svoj prístup k téme, so zameraním najmä na každodenný režim v lesných kluboch, situácie spojené s rizikovou hrou a úlohu sprievodkýň a sprievodcov.
Prezentácie boli veľmi podnetné. Zaujala najmä práca s nástrojmi, ako sú nože, škrabky či pílky. Inšpiratívne boli aj rozdielne prístupy k pravidlám – od presne vymedzených pracovných zón až po voľnejšie nastavenia, ako aj používanie dokumentov na hodnotenie rizík a prínosov.
Súčasťou programu bola aj návšteva lesa s pozostatkami bunkrov z druhej svetovej vojny. Cesta k nim zahŕňala aj prechod cez frekventovanú cestu bez priechodu pre chodcov, ktorý prebiehal podľa jasne stanovených pravidiel pod vedením školiteľa Tomasa. Tento zážitok, rovnako ako pohyb v teréne s potenciálnymi skrytými rizikami (napr. oceľové hroty v zemi), silno rezonoval a otvoril tému reálneho rizika v praxi.
Druhý deň bol venovaný pohybu ako dôležitej súčasti učenia a spracovania informácií. Workshop s lektorkou Kristinou nám priniesol hlbší pohľad na prepojenie tela, pohybu a učenia, ako aj priestor na vlastnú skúsenosť prostredníctvom pohybových cvičení.
Popoludní nasledovala opäť terénna časť, kde sme zažili ďalšie situácie spojené s riadeným rizikom. Nasledovala reflexia jednotlivých zážitkov, porovnávanie miery rizika a pomenovávanie prínosov aj limitov takýchto skúseností pre deti. Diskusia viedla aj k tomu, aké zručnosti si deti vďaka nim rozvíjajú a kde sú hranice bezpečnosti.
Dôležitou súčasťou programu bolo aj oboznámenie sa s bezpečnostnými zásadami pri práci s nástrojmi. Účastníčky získali konkrétne odporúčania, ako postupne zavádzať prácu s nástrojmi v lesných kluboch – od jednoduchších až po náročnejšie, vrátane dôrazu na správne návyky a bezpečné postupy.
V posledný deň bola možnosť nahliadnuť do fungovania miestneho lesného klubu, zúčastniť sa ranného kruhu a pozorovať deti počas pobytu vonku. Tu deti trávia väčšinu času v exteriéri aj napriek nízkym teplotám. Zázemie klubu tvorí jednoduchá, funkčne rozdelená budova s menšími skupinami detí a sprievodcov.
Záver patril zdieľaniu celkových dojmov z tréningu a pomenovaniu podnetov, ktoré si účastníčky odnášajú do vlastnej praxe. Celý tréning sa niesol v otvorenej a podporujúcej atmosfére, ktorá umožnila bezpečné zdieľanie skúseností.
